mariner

Svet v ktorom žijem

Vyjadriť sa na túto tému je asi dosť zložité. Myslím si, že táto doba je ťažká a preto je málo ľudí spokojných s tým, čo sa deje s našou generáciou. Ako keby išlo to išlo s nami čím ďalej, tým horšie- veľa násilia, nenávisti a egoizmu!

Veľa rodín je rozpadáva a to z rôznych príčin: málo porozumenia medzi manželmi, alkoholizmus, drogy, presadzovanie svojho ega.

Pre alkohol trpia najviac ženy a deti, prejavuje sa to ublížením na zdravý, Pre drogy strácajú ľudia svojich priateľov, rodinu, blízkych. A pre svoje ego sa ľudia nevedia ovládať, nedokážu si vážiť, to najcennejšie čo majú, neuvedomujú si, že tým ubližujú druhým. No najhoršie je, že vidia iba svoje ´´JA,, , robia len to, čo potrebujú, čo im vyhovuje. Často vidíme, alebo sa dočítame, že už 14 ročné dievčatá išli na potrat, alebo boli znásilnené. No verím a myslím si, že keby rodičia, dávali svojím deťom dostatok lásky, a ukazovali im čo je dobré a čo zlé a učili by ich to, nebolo by vo svete násilie, nenávisť a egoizmus. Keby všetci ľudia nebrali veci ako samozrejmé, dokázali by poďakovať za malý kúsok chleba, nehrali by sa na niekoho, kým nie su, svet by bol krajší. Každý by mal potlačiť pýchu, priznať si chybu a nehľadať ju v druhom a priznať si, že je iba obyčajný človek nie BOH. Veď každý sme na jednej úrovni, nikto nie je dokonalí a musel si vlastnou námahou čímsi zaplniť rozum, nikto sme nepadli z neba dokonalí, ani najmúdrejší. Keby sa každý vedel rozdeliť i s ostatnými s tým, čo vie a dokáže spraviť a nenechal si to všetko pre seba, myslím si, že vo svete by bolo viac lásky a každý by ju vedel rozdávať okolo seba.

Možno si teraz poviete, že píšem o dokonalom svete… Možno. Ale ja som presvedčený o tom, že by stačilo len málo k tomu, aby sme nešírili okolo seba zlo, ale naopak dobro. Stačilo by keby sme dokázali hoci len poďakovať za maličkosť a neposudzovali iných. Lebo nikto z nás nie sme bez chyby a nemá preto právo posudzovať druhých, veď nevieme ako v živote dopadneme. Môžeme si veľa veci naplánovať, no nakoniec sa nám to všetko môže obrátiť hore nohami a vôbec si neuvedomíme ako sa to stalo a prečo. Nemali by sme myslieť na svoje potreby, ale na potreby iných a nezaoberať sa nad vecami, ktoré nie sú pre nás dôležitými! Keby si každý človek vážil to čo ma: Že sa má kde vyspať, do čoho sa obliecť, má čo jesť, má strechu nad hlavou, rodinu priateľov a blízkych, potom by mu k tomu šťastiu veľa nechýbalo.

Človek nemôže byť šťastný, ak niekomu ubližuje svojim egoizmom- uráža ho, podceňuje, ale len vtedy ak, ,,vyhodí´´ nenávisť, pýchu a všetko zlo, ktoré je v ňom a rozdáva okolo seba lásku – usmeje sa, niekomu pomôže.

Darmo budem niekomu hovoriť, aký som dobrý a nesprávam sa tak, dokonca mu spoza chrbát ubližujem…

Teraz veľa ľudí vidí iba, to čo je na povrchu a nevidí, alebo nechce vidieť vnútornú krásu.

Darmo budete k ľudom milí a ochotný, keď vo vašom vnútri nebude láska. Potom je to tak, akoby ste robili do prázdna. Preto sa nestarajte iba o vonkajšiu, lebo najdôležitejšia je vnútorná krása. O to sa starajte! Bez nej vonkajšia nič neznamená.

Od mnohých ľudí počúvam, že ich ovplyvňuje svet a spoločnosť, v ktorej žijú. No podľa môjho názoru je to naopak- My sa nechávame ovplyvňovať spoločnosťou. My nechávame robiť zo seba bábky, s ktorými si každý robí, čo sa mu len zachce. Je však veľmi dôležité zostať sám sebou a neopakovať zlé veci od iných. Nebuďte tí, s ktorými si hocikto môže robiť, čo sa mu zachce! My máme mať svoje hranice normálnosti a vedieť povedať: DOSŤ, už žiadnu bábku nikto zo mňa robiť nebude! Nie som opica, ktorá opakuje po druhých! Som človek, ktorý ma svoj vlastný rozum a vie ho používať! ´´ A preto všetkým odkazujem – nehrajte sa na niekoho, kým nikdy nebudete. Buďme tým, kým v skutočnosti sme. V každom z nás sa skrýva niečo iné, niečo výnimočné, čo iný nevidia, ale môžete im to ukázať tak že im pôjdeme príkladom a ostaneme tým čím sme – sami sebou. Každý by sa mal rozhodovať sám za seba a hľadať, čo je správne.

Ja by som tiež chcel prispieť k lepšeniu sveta. Na to však potrebujem správnych priateľov – charakterných a verných. No prvoradá je práca na sebe. Ale tiež chcem robiť veci, ktoré ma napĺňajú šťastím a posúvajú ďalej. Veď len ten, čo prijíma, môže dávať.

Veľa ľudí ,,blúdi´´ nežije správne… Tým by som chcel, svojím príkladom ukázať cestu ku šťastiu. Veď často stačí len pekný úsmev a svet je krajší. Svet neovplyvňuje nás, ale my jeho. Hlavne treba veriť a mať trpezlivosť. A odpúšťať – bez toho to nepôjde.

Treba bojovať a rozdávať dobro okolo seba a svet bude krajší aj pre nás. Nebude to síce za deň, ani za rok, takáto práca na sebe trvá celý náš život. No ten výsledok stojí za to, netreba sa však hneď pri prvom páde vzdávať, lebo keď to vzdáš akoby si nikdy ani nebol začal, veď ten pocit z vykonaného dobra nebudú mať len obdarený ale aj my DARCOVIA.

Možno sa vám tieto myšlienky budú zdať veľmi rozhádzané, ale všetky rozprávajú o jednom ako žiť lásku a nie sebectvo. Všetky sú veľmi hlboké svojim obsahom ale súvisia z týmto svetom. Veď aj ten žijeme veľmi rýchlo a bez hlbšieho zamýšľania sa nad svojím konaním.

Chýba mu dobro.