mariner

                                                                                          Láska  

Láska, čo to je? Toto je slovo, na ktoré má každý človek rôzny názor, pod pojmom láska si každý predstavy niečo iné, prečo? Prečo nie je láska u každého rovnaká? Prečo? Toto je otázka ktorú si položí každý, prečo rozdeľujeme lásku na etapy? Pretože každá etapa, ma svoj význam, každý stupeň lásky ma svoj čas. To máte ako pri varení, keď varíte najskôr si musíte suroviny nachystať, ale najskôr než ako sa rozhodnete variť, musíte si premyslieť čo chcete uvariť, a podľa toho budete chystať suroviny. A potom keď už viete čo uvariť idete podľa toho pripravovať suroviny, každá etapa varenia, má svoj význam, nesmiete všetko zmiešať dohromady, čo by ste z toho mali? Kašu, presne tak a preto každá etapa varenia ma svoj význam, preto aby to chutilo.

 A to isté je aj v láske, každá etapa lásky má svoj význam, prečo? Preto aby ten stupeň správne chutil, aby mal správnu chuť. Lenže dajme si otázku dôležitú otázku, komu chutí v dnešnej verzií láska? Mnohým veru nie, alebo povedia áno, ale po svojom samozrejme, a sme pri probléme, pri akom? Pritom a tom istom. Každému chutí láska po svojom, pretože robí iba to čo jemu naviac chutí, nie to čo potrebuje druhý. My ľudia, robíme jednu zásadnú chybu, keď varíme, my nevaríme po etapách, my to rovno všetko zmiešame, chceme to mať čo najskôr hotové. Vôbec nás akoby nezaujíma či to bude chutiť tomu druhému alebo nie. Proste nechali sme sa tak naprogramovať, spoločnosťou, že už ani nehladíme na to či to je v surovom stave či v uvarenom, proste chceme to mať hneď na tanieri. Dnešná verzia znamená, použiť, teda užiť, bez všetkého čo by malo k tomu patriť, a hlavne čo rýchlo lebo život sa kráti. My sme vlastne ten hlavný význam lásky niekde zahodili, lebo nám nevyhovuje a je strašne zdĺhavá príprava. Nie sme schopný počkať na riadnu prípravu, aby bolo všetko včas uvarené. Je nám to jedno, nech je to aj surové, či pokazené, chceme to hneď. Spravili sme si z lásky pokusného králika, vzťah považujeme za skúšku, či si z niekým sadneme, musíme sa vyskúšať hlavne aký sme kvalitný v posteli nie? Veď čo by to bol za vzťah keby nevyskúšame či sme dobrý v sexe? Sme naprogramovaný nie len spoločnosťou, ale aj médiami, všade nám len ponúkajú rôzne pomôcky k tomu ako si zdokonaliť sex, človeku už z toho príde na vracanie, keď to stále len číta ako si ma stále zdokonaľovať sex či vzťah, skúste sa vyspať z viacerými, aby ste zistili či ste vôbec schopný niečoho. Ale však človek si už pripadá byť v chlieve medzi zvieratami, veď to robia zvieratá, koho skôr uvidia z tým skôr skočia. Teraz si dajme otázku sme zvieratá či ľudia, keď sa necháme takto zmanipulovať. Ako chceme mať kvalitný vzťah v druhým pohlavím, keď nie sme schopný pristúpiť ku vzťahu zo zodpovednosť, keď stále hľadáme spôsob ako uspokojiť sám seba a svoje túžby? Ako chceme mať kvalitný vzťah z niekým keď to podstatné používame len ako prostriedok na uspokojovanie, svojich túžob, či nebodaj k uvoľneniu, kde sme stratili tu podstatu všetkého.

 Ženu máme ako nejaký prostriedok ktorý použijeme na svoju potrebu, ako keď mate handru v ruke a potrebujete niečo umyť, tak isto používame až ženu mame ju pri sebe, a utrieme s ňou našu zúrivosť, hnev a pod. veci, použijeme ju ako vec, máme ženu na použitie, nie na to aby sme si ju vážili, to že existuje, to že bez nej sme ničím, to že nám porodí dieťa, to že keby sme mali rodiť my tak to neprežijeme, to že sme bez ženy stratený. Nie my vidíme len to že je žena na niečo určená, a preto ju použijeme len vtedy keď to máme za potrebu. Kam zmizla naša úcta k žene, kam zmizol význam lásky, stratili sme to v tejto spoločnosti média nám to z hlavy vymietli, vymietli nám podstatu toho varenia, toho že každá etapa varenia ma svoj stupeň a keď to zmiešame, máme z toho kašu, ktorá sa už len z ťažkosťami dá napraviť. Zabudli sme na to ako sa láska ma používať.